Ján Pavol II. sa stal 22. októbra 1978 v poradí 264. pápežom. Na mene
vtedy 58-ročného Poliaka Karola Wojtylu sa kardináli prekvapivo zhodli
na konkláve 16. októbra 1978 po tom, ako sa nevedeli dohodnúť na žiadnom
talianskom kandidátovi. Hlasovalo za neho 103 spomedzi 109 prítomných
kardinálov. Meno si Wojtyla zvolil po svojom predchodcovi Jánovi Pavlovi
I., ktorý svoj post zastával len 33 dní.
Mehmet Ali Agca sa narodil 9. januára 1958. Ako člen radikálnej
organizácie Siví vlci zastrelil 1. februára 1979 tureckého novinára
Abdiho Ipekčiho. V tom istom roku podľa denníka The New York Times
hrozil Agca smrťou aj pápežovi, pokiaľ neupustí od úmyslu navštíviť
Turecko. Ján Pavol II. bol v Turecku 28. novembra 1979. Zhodou okolností
len tri dni predtým sa podarilo Agcovi utiecť z prísne stráženého
istanbulského väzenia.
Atentát na Jána Pavla II. spáchal Agca spoločne s komplicom Oralom
Čelikom, ktorý mal byť záložným strelcom a pomocou výbuchu nálože mal v
dave vyvolať zmätok. Napokon však spanikáril a ušiel. Potom ako Agca
štyri razy vystrelil na pápeža, vrhli sa naňho okolostojaci ľudia.
Vzápätí ho spacifikoval šéf vatikánskej ochranky Camillo Cibin.
Zranenia neboli životu nebezpečné, avšak pápež pri útoku stratil takmer
všetku krv. Po štvorhodinovej operácii sa ho podarilo zachrániť.
Emeritný krakovský arcibiskup Stanislaw Dziwisz bol ako osobný tajomník
po boku najvyššieho pontifika v momente atentátu, aj po prevoze na
rímsku kliniku Gemelli. Pripomenul, že pápež odpustil páchateľom hneď po
atentáte. "Modlite sa za môjho brata, ktorému som úprimne odpustil," povedal ešte na nemocničnom lôžku 17. mája 1981.
Atentátnika Aliho Agcu odsúdil súd v Ríme 22. júla 1981 na doživotie.
Ján Pavol II. bol presvedčený, že život mu zachránila Panna Mária. V
známom portugalskom mestečku Fatima sa práve 13. mája 1917 zjavila Panna
Mária trom deťom a vyslovila tri proroctvá. V treťom z nich, ktoré
Vatikán zverejnil až 13. mája 2000, teda presne 19 rokov po atentáte, sa
uvádza, že "biskup oblečený v bielom padne na zem ranený guľkou".
Najvyšší pontifex navštívil Fatimu prvý raz rok po atentáte a dal guľku,
ktorá ho zranila, vsadiť do koruny sochy Panny Márie v kaplnke Zjavení.
Návštevu 12. mája 1982 sprevádzal incident, pri ktorom sa Ján Pavol II.
stal druhý raz terčom útoku – nožom sa naňho vrhol ultrakonzervatívny
kňaz Juan Fernández Krohn, včas ho však zneškodnila pápežova ochranka.
Po vianočných sviatkoch 27. decembra 1983 navštívil Ján Pavol II.
atentátnika Agcu v rímskej väznici Rebibbia. Pri tejto príležitosti mu
opäť verejne odpustil. Obsah ich rozhovoru však ostal utajený. Agca
neskrýval blízky vzťah k pápežovi, neskôr tvrdil, že sa stal kresťanom.
Pápež sa prihovoril za jeho prepustenie. Napokon 13. júna 2000 taliansky
prezident Carlo Azeglio Ciampi udelil Agcovi milosť. Agcu deportovali
do Turecka, kde sa však opäť dostal do väzenia pre vraždu novinára
Ipekčiho a ďalšie trestné činy. Na slobodu ho prepustili až 18. januára
2010.
Ján Pavol II. zomrel 2. apríla 2005 ako 85-ročný. Pozadie atentátu
ostalo neobjasnené, rozchádzajú sa aj svedectvá a výpovede samotného
Agcu. Podľa záverov vyšetrovania sa na atentáte mala podieľať bulharská
komunistická tajná služba na pokyn sovietskej KGB. Talianskemu súdu sa
však účasť Bulharov nepodarilo potvrdiť a Ján Pavol II. pri návšteve
Bulharska v roku 2002 zamietol takúto hypotézu.
Skutočnosťou je, že pre komunistický režim predstavoval Ján Pavol II.
hrozbu, pretože svojou autoritou prispel k jeho oslabeniu a zániku.
Otvorene podporoval demokratizáciu svojej vlasti. "Nech vstúpi tvoj Duch Svätý a obnoví tvár tejto krajiny," vyhlásil už pri prvej návšteve Poľska v roku 1979.